ІЛЕ АЛАТАУЫНЫҢ ТАУЛЫ АЙМАҚТАРЫНДАҒЫ ЖӘНЕ ТАУ АҢҒАРЛАРЫНДАҒЫ ЕЖЕЛГІ ЖЕРТӨЛЕЛЕРДІ ЖЫЛЫТУ ЖОЛДАРЫ

Авторы

  • Владимир Васильевич Сараев Ә.Х. Марғұлан атындағы Археология институты (г. Алматы, Казахстан)
  • Фатима Тасымовна Кожегулова

DOI:

https://doi.org/10.52967/akz2019.1.3.28.42

Түйін сөздер:

археология, Іле Алатауы, Ұзын Қарғалы шатқалы, таулы аймақ, қоныс, тұрақ, шаруашылық, тұрмыс, мал шаруашылығы, петроглифтер, жертөле, ошақ, түтіндік, ерте темір дәуірі

Аннотация (түйіндеме)

Мақала Іле Алатауының ежелгі тұрғындарының шаруашылық-тұрмыстық дәстүріндегі жертөле-тұрғынжайды жылыту тәсілдері мен осындай тұрғынжайлардың функционалды бағытының мүмкіндіктерін қалпына келтіруге арналған. 2018 жылы
авторлар аталған шағынаудан тұрғындарының шаруашылық құрылымын қайта қалпына келтіруге мүмкіндік беретін Ұзын Қарғалы шатқалының сағасындағы ежелгі қоныста зерттеу жүргізді. Қайнарбұлақ жылғасының жазығында құрылымында үйді жылытатын ошағы жоқ жертөле тазаланды. Аймақтың таулы аумағындағы ежелгі малшылардың үй құрылысында тас қабырғаларды сырт жағынан жылыту жүйесі бар кішірек жертөлелер салу дәстүрі болды. Түтіндігі бар қабырғадағы ошақ (тез жылиды, отын аз кетеді) кішкентай бөлменің тұрғындары үшін пайдалы ауданын үлкейтеді. Мұндай бөлмелер тұру үшін де, шаруашылықта от жағатын орын ретінде де пайдаланылуы мүмкін. Осындай дәстүрдің пайда болуының хронологиялық шеңберін Қайнарбұлақ жылғасының жазығындағы ежелгі малшылардың тұрағы кешенінің материалдары бойынша ерте темір дәуірінің үйсін кезеңіне жатқызуға болады.

Библиографиялық сілтемелер

Avanesova, N. A. 1991. Kul’tura pastusheskih plemen ehpohi bronzy aziatskoi chaste SSSR (po metallicheskim izdeliyam) (Culture of pastoral tribes of the Bronze Age of the Asian part of the USSR (metal products)).Tashkent: «Fan» Publ. (in Russian).

Bernshtam, A. N. 1940. In Kratkie soobheniya Instituta Istorii materialnoy kultury (Short messages of Institute of material history). Moscow, 23-31 (in Russian).

Bernshtam A. N. 1952. Materialy i issledovaniya po arheologii SSSR (Materials and researches of USSR archaeology), 26. Moscow–Leningrad (in Russian).

Vajnshtejn, S. I. 1991. Mir kochevnikov Central Azii (Nomads`s world of central Asia). Moscow: “Nauka” Publ. (in Russian).

Valihanov Ch.Ch. 1984. In Sobranie sochinenii v 5 tomah (Collected works in 5 volumes), 1. Alma-Ata: “Kazah Soviet Encyclopedia” Publ., 208-215 (in Russian).

Goryachev A.A., Motov Yu.A. 2018. Arheologicheskiy kompleks Butaktyi-I. (The Archeological Complex of Butakty-I). Almatyi: ТОО «KazBookTrade». (in Russian).

Goryachev, A. A., Potapov, S. A., 2015. In Baitanayev B.A. (ed.) Kazahskoe hanstvo v potoke istorii (Kazakh khanate intheflow of history). Almaty: A.Kh. Margulan Institute of Archaeology, 342-351 (in Russian, Kazakh, English).

Goryachev, A. A., Saraev, V. V. 2015. In Izvestiya NAN RK. Seriya obshchestvennyh i gumanitarnyh nauk (Izvestiya National Academy of Science of Republic of Kazakhstan), 6 (304), 5-18 (in Russian).

Goryachev, A. A., Chernov, M. A. 2007. In Istoriya i arheologiya Semirech’ya (History and archeology of Semirechye). Almaty: Fund “Rodnichok” Publ, 106-119 (in Russian).

Goryachev, A. A., Chernov, M. A. 2017. In Izvestiya NAN RK. Seriya obshchestvennyh i gumanitarnyh nauk (Izvestiya National Academy of Science of Republic of Kazakhstan), 1 (311), 5-24 (in Russian).

Itina, M. A. 1977. In Trudy Horezmskoi arheologo-ehtnograficheskoi ekspedicii (The works of the Khorezm archaeological and ethnographic expedition). Moscow: “Nauka” Publ. (in Russian).

Kuzmina, E. E. 1966. Metallicheskie izdeliya eneolita i bronzovogo veka Srednei Azii (Metal tools of Eneolithic period and the Bronze Age). Moscow: “Nauka” Publ. (in Russian).

Kuzmina, E. E. 1986. In Vostochnyi Turkestan I Srednyaya Aziya v sisteme kul’tur drevnego i srednevekovogo Vostoka (Eastern Turkestan and Middle East in cultural system of Ancient and Medieval East). Moscow: “Nauka” Publ., 152-182 (in Russian).

Kuzmina, E. E. Otkuda prishli indoarii? Material’naya kul’tura plemen andronovskoi obshchnosti i proiskhozhdenie indoirancev (Where did Indo-Aryans come from? The material culture of the tribes Andronovo community and the origin of the Indo-Iranians). Moscow (in Russian).

Maryashev, A. N, Goryachev, A. A. 2001. In Istoriya i arheologiya Semirech’ya, (History and archaeology of Semirechie), 2. Almaty: Fund «Rodnichok», 112-123 (in Russian).

Saraev, V. V. 2010. In Rol’ nomadov v formirovanii kul’turnogo naslediya Kazahstana (The role of nomads in the formation of cultural heritage of Kazakhstan). Almaty 82-88 (in Russian).

Saraev, V. V. 2017. In Istoriya i arheologiya Semirech’ya (History and archaeology of Semirechie), 5. Almaty: Fund «Rodnichok» Publ., 68-90 (in Russian).

Saraev, V. V., Goryachev, A. A. 2011. In Izvestija NAN RK. Series of social Sciences (News of National Academy of Sciences of Pepublic of Kazakhstan), 3, 37-47 (in Russian).

Svod pamyatnikov istorii i kul’tury Respubliki Kazahstan. Almatinskaya oblast’ (Сompendium of monuments of history and culture of Republic of Kazakhstan). 2009. Almaty: «Mamatay» agency Publ. (in Russian).

Загрузки

Опубликован

2019-03-20

Қалай дәйексөз келтіруге болады

Сараев, В. В., & Кожегулова, Ф. Т. (2019). ІЛЕ АЛАТАУЫНЫҢ ТАУЛЫ АЙМАҚТАРЫНДАҒЫ ЖӘНЕ ТАУ АҢҒАРЛАРЫНДАҒЫ ЕЖЕЛГІ ЖЕРТӨЛЕЛЕРДІ ЖЫЛЫТУ ЖОЛДАРЫ. Қазақстан археологиясы, (1 (3), 28–42. https://doi.org/10.52967/akz2019.1.3.28.42

Выпуск

Бөлім

Археологияның мәселелері