Байлам білігі

Авторы

  • Андрей Евгеньевич Астафьев Ә.Х. Марғұлан ат. Археология институты
  • Евгений Сергеевич Богданов РҒА СБ Археология және этнография институты https://orcid.org/0000-0001-7073-8914

DOI:

https://doi.org/10.52967/akz2023.2.20.117.130

Түйін сөздер:

археология, Маңғышлақ түбегі, халықтар көші дәуірі, Байлама, Қарақабақ, фортификация, кесек тастан қалау, шикі кірпіштер, қалалық қоныс

Аннотация (түйіндеме)

Мақала Маңғыстаудағы «Байлам білігі» атауымен танымал тасты-топырақты фортификациялық құрылысты тарихи-археологиялық зерттеуге арналған. Бұл алғашқы биіктігі шамамен 3 м және ұзындығы 780 м болған қорғаныс құрылыс (білік-арық-қабырға). Жұмыста қазба кезінде алынған оның құрылысының құрылымдық ерекшеліктері туралы мәліметтер келтірілген. Батыс секторындағы қабырға аралық кеңістікпен табиғи тастан ерітіндісіз екі қатарлы кесек тастан қаланған. Оның ені әр жерінде 1,5–2,2 м болып келеді. Біліктің шығыс секторында қабырға құрлысында конструктивтік ерекшеліктер байқалады: кейбір жағдайларда көлбеу қойылған және тікесінен тұрғызылған аралас тақта тастармен де кездеседі. Байлам қорғаныс тізбегі Қаракабақ қонысының (б.д. III–VI ғғ.) егістігі мен мал шаруашылығын көшпенділерден қорғауға арналған деген гипотеза айтылып тұрады. Сонымен қатар, тарту және мініс малдарын – негізінен түйелерді қауіпсіз жерде қамайтын және бағатын жәнеде бағалы жүктерді сақтау орындары қажет болды. Осындай ірі қорғаныс шекара тізбегін құру әрине Маңғыстау тарихының жарқын беттерінің бірі болып табылады.

Библиографиялық сілтемелер

Abdullayev, K. 1997. In: Rossiyskaya arkheologiya (Russian archaeology), 4, 54-60 (in Russian).

Aliyev, A. A. 1984. In: Izvestiya Akademii nauk Azerbaydzhanskoy SSR. Seriya istorii, filosofii, prava (Proceedings of the Academy of Sciences of the Azerbaijan SSR. Series of History, Philosophy and Law), 3, 64-71 (in Russian).

Aliyev, A. A., Aliyev, I. N., Gajiyev, M. S., Geytner, M. G., Kol, F. L., Magomedov, R. G. 2004. In: Problemy istorii, filologii, kultury (Problems of History, Philology and Culture, Journal of Historical, Philological and Cultural Studies), 14, 441-465 (in Russian).

Astafiyev, A. E. 2010. Puti torgovykh soobshcheniy epokhi srednevekoviya na territorii Aralo-Kaspiyskogo vodorazdela (Trade routes of the Middle Ages on the territory of the Aral-Caspian watershed). Aktau (in Russian)

Astafiyev, A. E. 2014. In: Funds of the Mangystau Regional Museum of Local History (in Russian).

Astafiyev, A. E., Bogdanov, E. S. 2019. In: Stratum plus, 4, 17-38 (in Russian).

Astafiyev, A. E., Bogdanov, E. S. 2020. In: Etnicheskiye vzaimodeystviya na Yuzhnom Urale. Velikoye pereseleniye narodov. Dialog kultur (Ethnic interactions in the Southern Urals. The Great Migration of Peoples. Dialogue of cultures). Chelyabinsk: South-Ural State University, 126-133 (in Russian).

Astafiyev, A. E., Bogdanov, E. S. 2022. In: Mangistau v potoke istorii (Mangystau in the flow of history). Aktau, 80-86 (in Russian).

Astafiyev, A. E., Petrov, P. N. 2017. In: Arkheologiia Evraziiskikh Stepei (Archaeology of the Eurasian Steppes), 6, 101-115 (in Russian).

Gmyrya, L. B. 2018. In: Acta Historica: trudy po istorii, arkheologii, etnografii i obshchestvovedeniyu (Acta Historica: Works on history, archaeology, ethnography and social studies), 2, 120-131 (in Russian).

Dvurechenskaya, N. D. 2019. In: Polyakov, A. V., Tkach, E. S. (eds.). Drevnosti vostochnoy Yevropy, Tsentralnoy Azii i Yuzhnoy Sibiri v kontekste svyazey i vzaimodeystviy v yevraziyskom kulturnom prostranstve (novyye dannyye i kontseptsii) (Antiquities of Eastern Europe, Central Asia and Southern Siberia in the context of relations and interactions in the Eurasian cultural space (new data and concepts)), 153-156 (in Russian).

Yedilkhan, A. M., Yedilkhanova, S. A. 2003. In: Korusenko, M. A., Tikhonov, S. S., Tomilov, N. A. (eds.). Integratsiya arkheologicheskikh i etnograficheskikh issledovaniy (Integration of archaeological and ethnographic research), 192-199 (in Russian).

Karutts, R. 1911. Sredi kirgizov i turkmenov na Mangyshlake (Among Kyrgyz and Turkmens on Mangyshlak). Saint Petersburg: “A.F. Devriyen” Publ. (in Russian).

Kudryavtsev, A. A. 1979. In: Vestnik istorii (Bulletin of History), 11, 31-43 (in Russian).

Lashchinskiy, N. N., Astafiyev, A. E., Bogdanov, E. S. 2021. In: Sibirskiy ekologicheskiy zhurnal (Siberian Ecological Journal), 28 (3), 383-392 (in Russian).

Malyshev, A. A., Dryga, D. O., Moor, V. V. 2018. In: XXX «Krupnovskiye chteniya» (30th Krupnov readings), 355-357 (in Russian).

Onggaruly, A., Olkhovskiy, V., Astafiyev, A., Darmenov, R. 2017. Drevniye svyatilishcha Ustyurta i Vostochnogo Priaraliya (Ancient temples of Ustyurt and the Eastern Aral Sea region). Almaty: Margulan Institute of Archaeology (in Russian).

Pugachenkova, G. A. 1963. In: Istoricheskie nauki Uzbekistana (Historical sciences of Uzbekistan), Book 41, vol. 200, 49-64 (in Russian).

Rtveladze, E. V. 1986. In: Obshchestvennyye nauki Uzbekistana (Social Sciences of Uzbekistan), 12, 34-39 (in Russian).

Samashev, Z., Kusherbayev, K., Amanshayev, Ye., Astafiyev, A. 2007. Sokrovishcha Ustyurta i Mangystau (Treasures of Ustyurt and Mangystau). Almaty: “Yelchidi” Publ. (in Russian).

Tikhonov, R. V. 2020. In: Istoriya. Fakty i simvoly (History. Facts and symbols), 3 (24), 96-101 (in Russian).

Trever, K. V. 1959. Ocherki po istorii i kulture Kavkazskoy Albanii (Essays on the history and culture of Caucasian Albania). Moscow; Leningrad: USSR Academy of Sciences (in Russian).

Загрузки

Опубликован

2023-06-30

Қалай дәйексөз келтіруге болады

Астафьев, А. Е., & Богданов, Е. С. (2023). Байлам білігі. Қазақстан археологиясы, (2 (20), 117–130. https://doi.org/10.52967/akz2023.2.20.117.130

Выпуск

Бөлім

Далалық зерттеулер